naokraj

Pozrela som si záznam z besedy premiéra SR Fica so študentami v Poprade, a teraz asi poteším nejakých zarytých ficobijcov, lebo budem mať k nej kritické pripomienky. Ihneď na úvod: nepáči sa mi (úplne) miesto a čas konania. Ak, tak sa tá beseda mala konať naozaj mimo vyučovania, a to znamená nie v čase, keď majú byť žiaci v škole.

Priestory poskytol Okresný úrad v Poprade – dajme tomu, že to by mohlo byť. Že to tentoraz nebolo v škole, ani keď je štátna, je v poriadku, lebo Fico je politik a politici a ich politické kortešačky v školách, stredných či vysokých, nemajú čo robiť. Fico si uvedomoval, že pôsobí na študentov motivačne aj to, ak odpadne matika alebo písomka z dejepisu, aj to nahlas poznamenal. Druhý faktor dobrovoľnej účasti je zvedavosť. Vidieť Fica zblízka, naživo a ešte priamo zažiť s ním nejaký humbug, ktorého budú plné noviny, internet a bude to na JOJ-ke, TA 3 aj na Markíze. A decká si budú môcť nahrať vlastné videá s atraktívnymi škandalóznymi momentami a hodiť ich potom na svoj účet na sociálnych sieťach.

Možno je pravda, že termín presunuli kvôli dôležitému jednaniu, a nie kvôli vulgarizmom na chodníku pred Spojenou školou, ktorými by sa bol dal Fico odradiť. Tiež bola asi nutná následná taktická porada, ako prekonať péesácke polená hodené pod nohy a bolo treba trochu počkať, až vychladne bojový zápal na strane protivníka. Dobrý ťah boli mladé levy na čele s Gedrom ako predsunutou jednotkou, ktorá sa stretla v úvodnom boji s novinármi, a tých – ako obyčajne – porazila. Tí mladí smeráci vedia ako ich útoky eliminovať s čo najmenšími stratami,

Avizovaná téma bola medzinárodná politika. Tej tam, popravde, v skutočnosti veľa nebolo. I keď sa žiaci dozvedeli všeličo o tom, s kým momentálne veľavýznamným na medzinárodnopolitickej scéne si Róbert tyká. To mi, pravdupovediac, rezalo uši. Popri popisovaní svojich príliš osobných konzultácií s týmito osobnosťami na najvýznamneších mocenských postoch súčasného sveta sa Fico najviac povenoval politickému systému, najmä systému politických strán a nátlakových skupín. Gymnazisti majú tieto témy v osnovách náuky o spoločnosti, ktorou si často dopĺňajú úväzky učitelia s odborne vzdialenou aprobáciou, biológovia či matikári. Mohol – ak to mala byť jedna z tém besedy – trochu hlbšie do teórie a vysvetliť poslucháčom, ako sa odlišujú politické systémy v jednotlivých krajinách sveta, najviac ovplyvňujúcich súčasnú medzinárodnú politiku. Pre niektorých (asi väčšinu) prítomných študentov to bude pravdepodobne španielska dedina. A až potom mal – objektívne – zhodnotiť nevýhody nášho súčasného politického systému a načrtnúť svoju predstavu toho, ako by sa dal možno zefektívniť.

Čo ma u neho veľmi vyrušovalo, boli doslovné citácie kriedového revolucionára Mura. Fico tie vulgarizmy dokonca viackrát zopakoval takpovediac na plnú …. . Tvrdil, že sa na autora tých vrcholne urážlivých pornografických výrokov na svoju adresu nehnevá; až príliš nápadne sa snažil presunúť všetku zodpovednosť na jeho manipulátorov z PS…

Všetci sa Mura zastávajú, vraj je mladistvý, ba dokonca z neho robia nevinné dieťa, ktoré ešte nie je samo zodpovedné za svoje činy. Pokiaľ viem, osemnásťročné “deti” už majú občiansky preukaz a od štrnástich sú trestne zodpovedné, s výnimkou sexuálneho zneužívania, kde je hranica pätnásť rokov. Dobre, pokiaľ sú existenčne, ekonomicky závislé na rodičoch, nedá sa ešte hovoriť o úplnej dospelosti, ale to môžu byť ešte aj v tridsiatke-štyridsiatke, ako to dnes v mamahoteloch často vidíme. Kde sú tie časy, keď nie štrnásť, ale dokonca aj sedemročné dieťa každý deň ešte za tmy vyrazilo do fabriky vzdialenej pár kilometrov, lebo to bola jediná možnosť, ako by mohol byť niekto z rodiny zamestnaný a priniesť domov trochu peňazí. Že kecám? Nie, Muro, nekecám, tu na okolí v týchto osadách baníkov, hutníkov – kovorobotníkov sa dospievalo dávno pred tvojou skúškou dospelosti. V osemnástich môže byť jedinec ešte naivný, mať plno ideálov (?), ale už by mal cítiť, kde sú hranice v správaní sa k iným ľuďom, najmä ak bojuje za tú onú… slobodu a demokraciu! Nerob iným to, čo nechceš, aby robili oni tebe! Alebo: tvoja sloboda siaha iba po tú moju a naopak. Tak si, Muro, vymeň rolu s Ficom a predstav si, ako o tebe v Poprade po chodníkoch niekto čarbe, že si k…., ch.., že tými čarbanicami vyvoláva v súvislosti s tebou asociácie s výjavmi z tvrdého porna!

Fico, v snahe prispôsobiť svoj jazyk jazyku svojho obecenstva z radov adolescentov, podľa mňa strelil capa. Budem sa čudovať, keď sa toho v denníčkoch nechytia teraz tí ich odborníci. Áno, dnes je u mládeže v móde aj pod vplyvom tých amerických seriálov, kde je to samé bullshit a fuck, vyjadrovať svoje myšlienky skoro výhradne výrazmi zo slovníka vulgarizmov; ja už čakám, že začnú vynechávať aj zámená a predložky (vo vyjadrení údivu, prekvapenia “ty k…!”, “ty p…!” odvodeného od slušnejšieho českého “ty vole!” ešte to zámeno predsa len pretrváva). Má však premiér SR takto lacno nadbiehať obecenstvu, nemal by si radšej zachovať úroveň, ktorá prináleží k jeho funkcii?

Decká (v tomto prípade už skoro dospelí ľudia) by sa mali postaviť pred zrkadlo, ale nie pred to, ktoré im falošne lichotí a vychvaľuje ich nedostatky.

Mám jednu vlastnú príhodu, keď sa mi podarilo presvedčiť pár ich rovesníkov, že by si mali začať odvykať od tej škaredej slovnej vaty, ktorá im kazí imidž.

Príbeh začal už cez prázdniny na kúpalisku. Najprv si, kým neprídu ľudia, poriadne zaplávam a potom si niekde zaľahnem ku knihe. A ako si tak čítam, rozložila sa neďaleko partia bývalých deviatakov. Hneď sa samozrejme zháňali po cigaretách (zapaľovač mladistvým nepožičiavam, nasleduje prednáška o strašnom zlozvyku, ktorého sa už nezbavia, ak ihneď neprestanú, čoho som ja živým príkladom). A popri tom pofajčievaní v rámci dohadovania sa o programovej náplni pobytu na kúpalisku príšerne nadávali a dokonca sa tými láskavými výrazmi aj oslovovali! Keď už mi z toho začal stúpať adrenalín, vyjadrila som sa k tej ich slovnej zásobe a decká, vraj, prepáčte, ale keď my sme zvyknutí takto sa baviť. “Prepáčte” ma obmäkčilo, a okrem toho, aj my sme po deviatke v takej bande každý deň chodievali na to isté kupko a tiež sme chceli robiť všelijaké zakázané veci. Aj z tých vulgarizmov sme z ťažkej frajeriny občas nejaké použili, ale len pred tým správnym obecenstvom, určite nie vtedy, keď sa nablízku vyskytovali nejaké tetky či ujkovia, čo by nás za to mohli zjazdiť, alebo na nás žalovať. A okrem toho sme používanie takých výrazov na verejnosti stále cítili ako riadne ďaleko za hranicou.

Keď som v ten deň odchádzala z kúpaliska, neďaleko ležiaca pani v staršom strednom veku ma pochválila za môj výchovný zásah. Tiež jej tie neslušné výrazy išli na nervy. Posťažovala sa, že tí mladí dnes sú nevychovaní, drzí, že sa nedá počúvať, ako škaredo rozprávajú. Mala na prázdninách vnúčatá, ale správali sa tak neznesiteľne, že im nakoniec povedala:

”Choďte už niekde do piiiiiiiii domov!”

To slovo na “p” obyčajne ľudia ešte aj zle skloňujú a ona nebola výnimkou.

To však ešte nie je koniec príhody.

Začal školský rok a prváci sa zoznamovali s novým prostredím. Ako vždy, skúšali, čo si budú môcť dovoliť. Takže pokračovali v uvoľnenej deviatackej disciplíne, k čomu patrí voľný rozhovor so spolužiakmi o tom, čo budeme robiť po škole, a to aj ak sedia na opačnom konci triedy, doručovanie písomných odkazov na papieri zmuchlanom do guličky, sedenie s nohami vyloženými na lavici, ležanie na dvoch stoličkách, ak sused neráčil doraziť na vyučovanie, špacírovanie sa k umývadlu odôvodnené náhlym smädom, alebo nutnosťou umyť si ruky pred stolovaním na školskej lavici počas hodiny, oznamovanie nutkania na vylučovanie v dvojminútových intervaloch… Je tisíc spôsobov, ako vytáčať učiteľa. A k nim patrí aj hlasné používanie tých výrazov z ich bežnej mimoškolskej neformálnej komunikácie.

Pri jednom z tých počiatočných umravňovaní zelenáčov s určovaním hraníc vzájomného rešpektu som im rozpovedala, na ilustráciu, ako na iných pôsobí spôsob ich vyjadrovania, môj príbeh z kúpaliska vrátane jeho bodky, ktorú za ním dala rozhorčená stará mama, čo poslala deti do …., teda domov. Slovo som nahradila inou jeho zvukovou podobou.

Decká dali hlavy dokopy a potom sa také drobné, subtílne dievčatko prihlásilo a oznámilo mi:

“Pani učiteľka, tí vtedy na tom kúpalisku, to sme boli my!”

A vtedy som ich spoznala! Spomenula som si na tie tváre! Zasmiali sme sa spolu. Do ich triedy som sa vždy veľmi tešila, hoci nie vždy mali náladu na učenie. Ak im ušiel nejaký slovný zlozvyk, chytali sa za ústa. Pani zo susednej deky by otvárala oči, aké milé deti to boli a ako slušne dokázali komunikovať.

Celkovo mi tá beseda s Ficom nepripadala veľmi prirodzene. Mládežníci v čiernych tričkách so zástavou cudzieho štátu, ktorých Fico poslal na front zbierať bojové skúsenosti, predviedli perfomanciu nacvičovanú zrejme pod vedením nejakého svojho obľúbeného, politicky angažovaného pedagóga, uplatňujúceho vo vzťahu k nim kamarátsky prístup. Štrnganie kľúčmi trápnosť ich “protestu” len znásobilo. Tiež som bola počas tzv. generálneho štrajku v 89. na tom námestí, a aj som si tam vtedy dokonca v návale emócií zarečnila. Z dnešného pohľadu smiešno-trápny incident. Tie štrngajúce decká nemajú poňatia, o čom ten November 89 v našom ponímaní mal byť, a nebol! Fico im to prekvapivo na rovinu povedal. A ak to myslel naozaj úprimne, ako aj ten názor na vojnu na Ukrajine, ktorý pred nimi vyslovil, a nebolo to iba oslovenie voličov, ktorí ho majú rovnaký a tvoria podstatnú časť jeho elaktorátu, potom naozaj proti tomu nič nemám. Pretože sa s ním v tých názoroch zhodujem a rovnako ako on by som tú mlaď vyzvala, aby hľadala aj iné zdroje informácií, než sú tie, ktoré im odporúčajú napríklad aj tí ich aktivistickí pedagógovia.

Na rozdiel od niektorých iných tunajších blogerov si nemyslím, že Fico ten zápas jednoznačne vyhral. Ak už, tak to bola zatiaľ iba remíza a oba tímy pritom porušovali pravidlá. Ani tí študenti v hľadisku, čo kládli Ficovi otázky, mi všetci nepripadali ako náhodní záujemci o besedu s ním. Niektorí ako keby sedeli v obecenstve a kládli patrične sformulované otázky kvôli vyvažovaniu predpokladaných útočných výpadov – tiež dopredu pripravovaných – zo strany neslušných účastníkov, ktorých úlohou bude zmariť túto Ficovu akciu. Ktovie. Politickým marketingom mi to zaváňalo na oboch stranách.

A pretože v nijakom prípade nefandím parlamentnej ani mimoparlamentnej opozícii slintajúcej po porážke toho nenávideného Fica, aby sa mohla sama vydriapať k moci a zneužívať ju, ako sme to videli, skôr by som Ficovi odporúčala, aby nabudúce zvážil, či by sa nedali nájsť aj iné, lepšie spôsoby ako vyvážiť vplyv tej opozície na mládež. Ja by som možno začala aj Druckerom a jeho ministerstvom…