naokraj

Keď sa nám už blíži ten 17. november, vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva“ na pamiatku udalostí z roku 1939 – študentských protestov proti nacistickej okupácii Čiech a Moravy a ich tragických následkov – nedá mi to, aby som nečušala a nenapísala, čo si myslím o úbohých plagiátoroch, ktorí by sa (opakovane!) chceli priživiť na pamiatke tých mladých ľudí, po rozsiahlom zatýkaní gestapom popravených a neskôr umučených v nacistických koncentrákoch. (Medzi popravenými bol aj jeden študent zo Slovenska.)

Ako sa tak pozerám na tie protesty akože “bojovníkov za demokraciu” na niektorých slovenských námestiach, ak vynechám tých, čo si ešte veľmi nemajú čo pamätať, premýšľam, či si tí ľudia vôbec dobre pamätajú aspoň sami seba! Možná jsem byl otrokářem rabů / Možná rabem v říši srabů”. Myslím si, že B je tá najpravdepodobnejšia možnosť. Teraz môžu slobodne vykrikovať pod tými tribúnami s falošne rozohnenými rečníkmi, ktorí ich podnecujú, aby po nich opakovali protivládne heslá vyzývajúce k mocenskému prevratu a oni skandujú spolu s navonok zjednoteným, ale vo vnútri nesúrodým davom všetky tie nepodložené obvinenia a nadávky na nenávidených vládnych predstaviteľov. Lebo, ako tvrdia neuvedomujúc si ten rozpor, toto je demokracia!

Len ma bude zaujímať, čo tí študenti, ktorí si iste na novembrovom proteste zamávajú aj ukrajinskou vlajkou povedia na to, keď im zase zavedú tí kdejakí členovia „aliancie ochotných“ (či vždy pripravených) povinnú vojenskú službu. NATO bude potrebovať státisíce vojakov, a ukazuje sa, že to na dobrovoľnej báze bude asi problém. A kto pôjde do prvej línie, keby dačo? Hádajte, milí študenti!

Keď sa rútia ríše, ako rapuje Jaromír Nohavica vo videoklipe zdieľanom pod mojím minulým článkom, mŕtvi ležia ticho. V slovenčine sa to nerýmuje, ale sedí to na dobu, ktorú žijeme. Už sa aj v našich ringišpírových médiách začína opatrne priznávať, že Ukrajinci prišli o významné pevnosti a logistické centrá pre ukrajinskú armádu,  o Pokrovsk v Doneckej a Kupiansk v Charkovskej oblasti a ruské vojská zlomili ukrajinskú obranu aj na Záporoží. Do toho všetkého ešte správy o korupčných aférach blízkych spolupracovníkov a osobných “priateľov” (úvodzovky, lebo tu sa vždy jedná len o účelové vzťahy) Zelenského. Už to vyzerá tak, že Zelenský je udržiavaný pri živote len ako budúca zástupná obeť, na ktorú sa vykydne zodpovednosť za všetky zločiny režimu, napáchané nimi všetkými po všetky tie krvavé roky. Porošenko, Zalužnyj a ďalší dostanú tiež príležitosť vybaviť si osobné účty. Ktohovie, ako dopadne ten Syrskyj. Rodičia, brat – občania Ruska, otec – bývalý dôstojník Sovietskej armády, ktorý slúžil vraj aj v Československu… Či toho nakoniec za jeho “zločiny” nezmasakrujú tí Azovci?!

Dobrá správa je, že sa v tom kotli pri Pokrovsku vzdávajú Ukrajinci vo väčších počtoch, než to bolo doteraz (pretože ich od chrbta strieľajú vlastní, ak sa o to pokúsia). Aspoň si zachránia životy, i keď sú už poväčšine v tom veku, keď ich už majú skoro odžité. Mladí, najmä tí, čo na to mali, fandia ukrajinskej armáde zo zahraničia. Kuviky kuvikajú, že nás v zime čaká ďalšia ukrajinská invázia, lebo na začatie vykurovacej sezóny na Ukrajine to nevyzerá, a čo tam bez elektriny a internetu! Ostanú iba tí bez peňazí a nôh…