naokraj

Všimnime si, ako sa opozícia na čele s PS, s pseudodemokratmi a ostatnými falošnými hnutiami bojujúcimi na Slovensku za právny štát, slobodu a solidaritu teší z každého nešťastia, ku ktorému na Slovensku dôjde, ako víta každý problém, ktorý Slovensku spôsobujú geopolitické hry mocných, ako sa teší z dopadov hlúpej politiky bruselskej byrokracie na slovenských voličov. Jej heslo je ČÍM HORŠIE, TÝM LEPŠIE!

Neušlo mi, ako tie vampírie denníčky na strane protificovského frontu jasali nad počtami zranených a ohrozených na živote po tej prvej zrážke rýchlikov a ako netrpezlivo čakali, až niektorí zraneniam podľahnú. Ani pri tej druhej zrážke nedokázali zatajiť sklamanie, že z troch stoviek cestujúcich len niekoľko utrpelo zranenia, aj to nie ťažšie. Aspoň vyjadrili nádej, že príznaky niektorých poranení s možnými trvalými následkami – napr. zranenia krčnej chrbtiece – sa môžu prejaviť až o deň-dva!

Najlepší minister vo vláde podľa mnohých, aj tých, čo Smer, ani žiadnu z koaličných strán nevolili, je Ráž. Tí protivládni propagandistickí mrchožrúti v jeho prípade nie a nie nájsť na ňom niečo, do čoho by sa mohli zadrapiť, aby ho mohli odstrániť z cesty. Začínam si myslieť, že tu ide o volebné preferencie: Ráž prekáža, lebo si získava čoraz väčšie uznanie a sympatie verejnosti a je to minister za Smer. Vystupuje inteligentne, slušne, nekonfrontačne, nepôsobí nadradene, ale ako jeden z nás, vyjadruje sa k veci a žiadne zbytočné kecy. Tak si predstavujem(-e) ľudí hodných takejto vysokej funkcie. Po dvoch vlakových nehodách ponúkol Ficovi odstúpenie. Fico jeho rezignáciu neprijal, má len predložiť nejaký plán opatrení na prevenciu nešťastí v železničnej doprave. Fico si dobre si uvedomuje, že ak by vláda o takého kvalitného človeka prišla, Smeru by to veľmi uškodilo! V koalícii sú na vysokých postoch viacerí takí, čo ich dostali ako trafiku, alebo ako výpalné a nemajú na nich čo robiť. Kvôli nim sa nabudúce ľudia už nezmobilizujú, aby sa aspoň pokúsili zabrániť najhoršiemu.

Niekoľkokrát do roka cestujem rýchlikom, ktorý sa zrazil minule s tým druhým vlakom pri Pezinku a poznám z minulosti dobre aj trať vedúcu cez tunel pri Jablonove. (Mimochodom, krásny drsný kraj, planina za planinou, skala za skalou a strmý zráz za strmým zrázom.) My “socky” totiž na rozdiel od progresívnych ekoaktivistov, ak, tak cestujeme verejnou dopravou. Vlakom cestovať je fajn, lebo je čas pozorovať krajinu aj ľudí a dianie naokolo. Nechápem ľudí, čo si otvoria hneď notebook, alebo čumia do telefónov a celou cestou dvoma palcami (!) do tej klávesnice vyťukávajú nejaké somariny, možno i niekomu, koho naživo vídajú len zriedka, alebo ho reálne ani nikdy nevideli. Alebo možno aj čítajú tie alarmistické články a prehrávajú si podcasty protektorátnych médií, riadených cudzími mocipánmi, o za Ficovej vlády úplne katastrofickej situácii na Slovensku a pokladajú ten svoj virtuálny svet za skutočný.

Ja si ešte pamätám špinavé, zapľuvané vlaky, v ktorých sme sa nevmestili ani postojačky do uličky, a autobusy tak preťažené, že sme v zime museli z nich pod kopcom vystúpiť aj s batožinou a vyšliapať ho peši. Viackrát sa stalo, že sme niekde uprostred zasneženého lesa vybiehali z čmudiaceho autobusu a v bezpečnej vzdialenosti sme čakali, čo z neho ostane. Alebo nám šofér, keď už ľudia zavesení na zábradlí pri schodíkoch do autobusu vypadávali von, zavrel dvere rovno pred nosom. A čakaj s hŕstkou podobných nešťastníkov na zastávke bez teplej čakárne na posledný spoj (kto už trčal niekde zo dve hodiny v tenkých pančuchách a paletku ani nie po kolená pri mínus pätnástich stupňoch, vie, o čom hovorím), hoci nebolo vôbec isté, či nevynechá. Stopom sa dostať domov bolo nepravdepodobné, lebo po okresných cestách už takto v podvečer autá nejazdili. O čistote v staničných čakárňach či bufetoch škoda reči. Ísť na nejakej stanici na WC a prečľapkať sa v tom smrade k upchatej záchodovej mise nejakými tekutinami zmiešanými s niečím ako blatom, bolo priam nemysliteľné – to radšej do krovia za stanicou a riskovať, že cestujúci niekoľkých vozňov z okoloidúceho vlaku uvidia váš holý zadok.

Oproti tomu je dnes to cestovanie verejnou hromadnou dopravou doslova luxusný zážitok. Mnoho z tých, čo kritizujú jej zanedbanosť ju už roky nevyužíva. Práve tí, čo neustále volajú po trvalej udržateľnosti, zavádzanÍ zelených technológií, šetrení zdrojmi pre ďalšie generácie sa posmievajú sockám z emhádéčky. S hromadnou dopravou je to podobné ako s poľnohospodárstvom: (Ficova) vláda sa o ich rozvoj nestará, ale autobusmi a vlakmi, ktoré sú pod ich úroveň, nech sa trmácajú a v špinavých montérkach na poli a v maštali nech makajú iní.

Dosť by ma zaujímalo, ako potom s tým ušetreným časom po premiestňovaní sa autami do nákupno-zábavných centier naložia, či ho nejako (verejno)prospešne využijú, alebo ho len tak naverímboha preflákajú a pomíňajú na niečo, čo ich opäť dokonale neuspokojí.

Najnovšie Šutaj-Eštok prehral občiansko-právny spor s tzv. čurillovcami. Má sa im verejne ospravedlniť za nepravdivé výroky a ešte im uhradiť aj s úrokmi z omeškania nemajetkovú ujmu, ktorú mali kvôli jeho statusu na FB utrpieť. A je to riadna pálka, ktorú mu vyčíslili. Všetko by mal uhradiť zo svojho osobného majetku, ktorý mu bleskovo už aj obstavil exekútor. Poznám zo svojho okolia prípad, keď spoločníci za cirkusového predstavenia pre divákov a preukázateľného šírenia škandalóznych klamstiev vo firme a na verejnosti o sprenevere vysánkovali jednu osobu z pozície konateľa. Ako po rokoch s konečnou platnosťou rozhodol súd, osoba sa obohacovania na úkor spoločnosti nedopustila. Už pár rokov predtým, než sa ju sami pokúsili aj oficiálne, podaním trestného oznámenia krivo obviniť z obohacovania sa na úkor firmy, začala sa sama domáhať na súde ochrany osobnosti, ale pôvodca tých klebiet sa vraj nenašiel (hoci neskôr ju ten pôvodca za rovnaké údajné skutky zažaloval). Nie som právnik a nerozumiem tomu, ako fungujú tie naše OČTK, ale myslím si, že tak, ako to vyhovuje tým, ktorí ich majú pod palcom. A Šutaj-Eštok a Ficova vláda, jeho “naši ľudia”, to nebudú!

Ja mám z toho celého dojem, že ľudia v tých OČTK a sudcovia čakajú, kam sa obráti vietor. Asi sledujú výsledky predvolebných preferencií politických strán a z protivládnych médií sa k nim dostávajú tie vyhrážky hlbokou orbou, oni nechcú, aby ich zaorali ako tých vtedy niekde okolo Dunajskej Stredy. A viacerí kolaborovali už s tými pred Ficom, takže majú po voľbách nádej, že im prejdú ich prehmaty.

Pokiaľ ide o mňa, ja stále nedokážem uveriť ani verzii Valkovej, ani Kuciakovej a ani Lučanského smrti. A to, čo robili tzv. čurillovci a tí, čo im rozväzovali ruky, pokladám za mafiánske a eštebácke praktiky z čias najhoršieho teroru.