naokraj

Vypočula som si novú tlačovú konferenciu Smeru. Smeráci ju zvolali, aby zase – koľký raz už! – poukázali na prepojenie médií so zahraničnými „sponzormi“, nespokojnými s výsledkami volieb v našom (?) štáte.

Smeráci objavili na portáli marker.sk. článok, ktorý zverejnil zistenia britských investigatívnych novinárov z portálu https://www.declassifieduk.org/uk-government-secretly-paid-foreign-youtube-stars-for-propaganda/. Podľa nich mediálna agentúra Zinc Network si mala na Slovensku najať aktivistov, influencerov a aj novinárov, aby ovplyvnili voľby v neprospech Smeru a v prospech PS. Po trojročnom vyšetrovaní britskí investigatívci mali zistiť, že online influenceri popodpisovali právne zmluvy, ktoré im zakazujú zverejniť účasť britskej vlády na ovplyvňovaní ich sledovateľov. Influenceri svoje videá zverejňujú až po poskytnutí “spätnej väzby” dozorujúcimi úradníkmi. Celý ten špás so zasahovaním do vnútorných politických pomerov v cudzej krajine mal stáť britských daňovníkov 10 miliónov libier.

Briti to podľa Fica nepopreli. Ústami hovorcu ich ministerstva zahraničných vecí sa obmedzili na vyjadrenie, že „budú bojovať za demokraciu, ľudské práva a právny štát“.

Ja by som tomu hovorcovi povedala, že dobre, ale nech si bojujú doma, vo vlastnej krajine. Teraz si náš akože minister zahraničných vecí (nemôžem si pri pohľade na toho Blanára pomôcť!) predvolá britského veľvyslanca a poprosí ho, aby mu dal menný zoznam britskou vládou podplatených slovenských aktivistov – influencerov a novinárov. Ten mu obratom, v záujme zachovania dobrých partnerských vzťahov splní želanie a Blanár urobí nástenku, na ktorej zverejní zoznam aktivistov, korumpovaných cudzou mocou za účelom ovplyvňovania našich vnútorných politických pomerov. Všetci dostanú za trest čierne body namiesto hviezdičiek či včeličiek.

Na tlačovke z úst niekoho zo zúčastnených novinárov zaznela pripomienka, že v článku, o ktorý Fico opiera svoje tvrdenia, je zmienka len o influenceroch, novinári sa tam nespomínajú. Tí sa cítili dotknutí nepodloženým tvrdením, a ako už tradične, hádali sa s Ficom ako drzí žiaci s učiteľom, keď sa snažia naťahovať čas a prekaziť mu skúšanie a preberanie nového učiva. A ten Fico im na to stále skočí a začne s tými známymi skúškami sebou samým. Už mohol zistiť, že to vôbec, ale vôbec nefunguje!

Ak novinár porušil novinársku etiku a nebodaj zákon, treba ho s jeho nekalým konkrétnym skutkom verejne konfrontovať, ale nie skôr, kým jeho neetické a nezákonné konanie nie je podložené nezvratnými dôkazmi! A konečne dôsledne trvať na tom, aby z toho boli vyvodené príslušné dôsledky! Alebo sú štátne orgány, ktoré majú dohliadať na dodržiavanie zákona a uplatňovanie spravodlivosti v rukách tých novinárov a influencerov, ktorí slúžia cudzej moci a jej domácim kolaborantom?

Ani by som sa k tej tlačovke Smeru nebola ozvala, ale nejako som stále odvčera rozmýšľala o tom Mináčovi, a potom aj o ďalších veľkých slovenských osobnostiach, pochádzajúcich práve odtiaľto, z nášho úžasného regiónu, z tohto čarovného a začarovaného miesta. Veľmi dobre rozumiem tomu, čo tu utváralo Mináčovu povahu, lebo dozvuky tých charakterov a tej typickej mentality, ktoré on spomína, zachytila ešte aj moja generácia v starých ľuďoch, čo ešte nestihli odísť. A ako som tak počúvala Mináčove úvahy zachované v archívoch a prečítala si pár komentárov pod mojím posledným článkom, napadlo mi vygúgliť si toho zaslúžilého bojovníka za našu úžasnú slobodu a demokraciu – Niča.

O viacerých z tých, čo sa zviditeľnili v tom “revolučnom” 89. roku v boji za demokraciu, vieme, ako pokračovali, aj ako to s nimi dopadlo, alebo čo sa z nich stalo. Z princa sa vykľula žaba, zlo bolo odmenené, dobro spravodlivo potrestané a lož – s tou to dopadlo tak, ako to poznáme z Vysockého a Nohavicovej pesničky.

O Ničovi som ja nevedela nič. Tak som teda zisťovala a zistila, že už v tých sedemnástich chytil osud a príležitosti za pačesy,  študoval medzinárodné vzťahy, históriu a politológiu v Prahe, Budapešti a Bologni. Stal sa z neho politický analytik, odborník na politické záležitosti v strednej a východnej Európe, rozširovanie NATO a EÚ, západný Balkán, na “riadenie a občiansku spoločnosť” – na farebné revolúcie! Tieto “demokratizačné projekty v zahraničí” (Ukrajina, Bielorusko, Balkán, Kuba) pomáhal zavádzať ako programový riaditeľ Nadácie Pontis. Začínal pomerne skromne ako novinár a komentátor v Rádiu Slobodná Európa. Bol vedúcim programu Budúcnosť Európy v GLOBSEC Policy Institute. Bol členom externej poradnej rady slovenského ministra zahraničných vecí, hlavným poradcom štátneho tajomníka na tom istom ministerstve. Zároveň pôsobil aj ako konzultant vysokého predstaviteľa v Bosne a Hercegovine a ako analytik think-tanku European Stability Initiatives.

Okrem farebných revolúcií je aj expertom na think-tanky – myšlienové nádrže – z ktorých čerpajú pohonné hmoty na svoje výlevy aj tí moji komentátori pod blogpostami, ako bol ten, čo ma k pátraniu po opičiakovi, ktorý sa vykľul z nežného revolucionára inšpiroval. Taká regionálna myšlienková nádrž, z ktorej tankujú naše protismerácke, a musím dodať, že protislovenské médiá, je aj “nezávislá” mimovládna organizácia CENTRAL EUROPEAN POLICY INSTITUTE, kde sa Nič stal výkonným riaditeľom…

Nuž, tak to už na tom svete chodí. Mináča taký Nič ako nič dokázal preskočiť so svojimi analytickými schopnosťami už v sedemnástich… a potom sa vzniesol a letel, letel vysoko, až nad oblaky, kde sa z ničoho-nič rozplynul a naveky premenil zase v NIČ!