naokraj

K demokracii by mala patriť sloboda myslenia, názoru a jeho vyjadrovania. Nie som zástancom kultúrneho relativizmu, nestotožňujem sa s názorom, že pravda je relatívna, že je to to, o čom sa nediskutuje (podľa nejakej “novinárky”), pretože to za pravdu vyhlásila spoločnosť, do ktorej ona patrí, na rozdiel od outsiderov, ktorí nech tam čušia v kúte a nerušia, alebo, najlepšie, nech sa niekam navždy stratia! Pani by sa so svojimi názormi uplatnila v rádiu už aj za Adolfa Schicklgrubera.

Ja si na rozdiel od nej nemyslím, že si nejaká konkrétna spoločnosť môže len tak svojvoľne a beztrestne určovať, čo má byť pravda, dobro, krásno, pretože sa jej to, ak trafí capa, môže vypomstiť. Tak ako sa napríklad egyptským faraónom alebo Habsburgovcom vypomstil incest, ku ktorému ich viedla – napriek skúsenostiam nazhromaždeným ľudstvom dávno pradávno pred nimi – chorobná túžba po moci. Ak tí dávni predkovia chceli zistiť, čo sa im nevyplatí, čo ohrozuje ich prežitie, museli si vymieňať poznatky a skúsenosti – teda diskutovať! Iste, neobišlo sa to vždy bez škriepok, ostrej výmeny názorov a aj bitiek za presadenie tej svojej pravdy, aj krvi pritom vytiekli potoky, ale nakoniec sa vycizelovali akési všeľudské hodnoty smerujúce k niečomu, čo možno nazvať absolútnou pravdou, hoci nedosiahnuteľnou, nepoznateľnou v jej úplnosti… Ľudia však vedia, dajme tomu v hĺbke duše, že toto je správne, kdežto tamto cesta do pekiel. Buď to intuitívne chápu, alebo im tá intuícia z nejakého dôvodu chýba; alebo je dočasne, vplyvom nejakého vonkajšieho pôsobenia, napríklad ideologickej propagandy, umŕtvená… Neviem.

Nuž hej, plané filozofovanie! Insitné, povedal by niektorý návštevník diskusií pod blogmi. Ale v podstate sa s ním zhodnem, že MY sa môžeme v tej svojej pravde mýliť práve tak, ako sa v nej mýlia ONI. 🙂 Za seba môžem povedať, že JA sa zaujímam o diskusiu o mojej pravde, problém však je, že ona ľudí, ako je tá vyššie spomenutá pani “novinárka”, nezaujíma. Pochybovačov treba zahriaknuť ešte pred vyslovením kacírskej myšlienky! Tá ich pravda je všeplatná a záväzná, a hotovo!

Podozrievam aj tunajší dozor nad “pravidlami diskusie,” že má rovnakú krvnú skupinu.

Minule tu “Luna” vyzvala administrátora, aby zasiahol voči notorickým agresorom, ktorí si mýlia diskusiu s nenávistnými osobnými útokmi na blogerov, s názormi ktorých nesúhlasia. Všimla som si, že sa pod blogmi vymazávajú komentáre – malo by ich tam byť napríklad šesť, ale dva sú “zneviditeľnené”, pričom administrátor ponechal práve tie, ktoré sa uchyľujú k osobným útokom na blogera, zastávajúceho názory nekonzistentné s názormi tunajšej redakcie. Vtedy nevadí, že sa tzv. “diskutér” snaží autora blogu uraziť a všemožne zhadzovať (i keď väčšinou nemožne, lebo tie komentáre sú zvyčajne pre nepochopenie textu dosť mimoňovité). “Administrátor”, alebo “cenzor” či ako nazvať toho, kto tu maže nepohodlných účastníkov diskusie, ako keby sa snažil ponechávaním osobných útokov a urážok blogera odradiť od prejavovania jeho názorov.

Nedeje sa to iba mne, stretla som sa s tým aj v diskusách pod blogmi iných. Takže si kladiem otázku, aké predpoklady musí mať uchádzač o prácu administrátora, ktorý má dozerať na dodržiavanie pravidiel tunajšej diskusie a na základe doterajších skúseností s tunajším prostredím si odpovedám, že sa hlavne musí “názorovo” zhodovať s politicko-ideologickým zameraním redakcie. Vulgárne a nenávistné osobné útoky sú povolené, ak si “diskutér” vybral vhodný cieľ.

Nič nové pod slnkom. Nejako takto sa stalo, že Bombic alias Danny Kollár sedí v base, zatiaľ čo mnoho tých agresívnejších, vulgárnejších, nebezpečnejšie sa vyhrážajúcich, šíriacich väčšiu nenávisť a vyzývajúcich k rôznym formám násilia na potlačenie názorových oponentov môže slobodne a beztrestne šíriť na verejnosti rôzne extrémistické názory. A aj názorne predvádzať, ako by to vyzeralo, keby si ich v spoločnosti násilím presadili. Viď transparenty s Ficom vo väzenskom mundúre pripomínajúcom koncentrák, ten ich PRIDE s exotmi vyobliekanými ako do filmu pre úchylákov – aby som parafrázovala chrobáka Truhlíka – s tvrdým pornom všeho druhu.

O pár dní, 10. augusta, bude výročie narodenia Vladimíra Mináča, okrem iného aj predsedu Matice slovenskej. Už som v jednom zo svojich blogpostov nechala link na jedno pamätné video z televíznej relácie z doby krátko po “Nežnej revolúcii”, v ktorej sa naivným insitným filozofom tento starý harcovník snažil nejako sprostredkovať svoju skúsenosť so spoločenskými prevratmi, a najmä vystríhať pred nečakanými obratmi, ktoré po nich prídu. Aké mladé tváre vtedy mali tí moji plus-mínus rovesníci sediaci s ním pri okrúhlom stole! Akí (sme) boli prostomyseľní!

Vo Wikipédii, ktorá ma časom znechutila tým, ako sa ideologicky vyprofilovala vďaka prispievateľom, ktorí sú už produktami novodobého výchovno-vzdelávacieho systému, som si o Mináčovi okrem iných ideologicky tendenčne podfarbených “informácií” prečítala toto:

“V decembri 1989 sa stal aktérom pomerne známeho škandálu, keď mu vtedy ešte sedemnásťročný gymnazista Milan Nič v televíznej relácii vyčítal, že prevracia kabáty a nemá žiadne právo hovoriť o národnom povedomí – keďže bol súčasťou komunistickej nomenklatúry, kým iní spisovatelia nemohli publikovať …”

Ja si toho hlupáčika s výstižným menom z tých ponovembrových “Dialógov” pamätám. Ten nemal ani šajnu, do koho sa naváža. A stavím sa, že Mináč mal v tej chvíli déja vu: ocitol sa v 50. rokoch zoči-voči iniciatívnemu blbcovi v zväzáckej uniforme ako z Kunderovho Žertu.

Dosť pochybujem, že by to, pred čím chcel Mináč nadšencov novembrového prevratu vystríhať, pochopili niektorí tunajší podblogoví “hejteri”. Ale aspoň pre tých druhých, trochu premýšľavejších a ochotných diskutovať o pravde, tu to video s Mináčovou výstrahou pred demokratom, z ktorého sa obratom stane opičiak, dám. Azda sa niekto nad jeho slovami zamyslí.