naokraj

Som zvedavá na názory občanov členských štátov EU na jej fungovanie, a preto sa vraciam na stránky EK a čítam si ich vyjadrenia. EK sa tvári, že stojí o komunikáciu a záleží jej na tom, aby dostávala spätnú väzbu na jej návrhy, čo považujem len za predstieranie záujmu o demokratickú diskusiu. V skutočnosti sa nám chystá diktovať pravidlá, ktorými sa má postupne paralyzovať odpor voči rozhodnutiam, ktoré budú robiť tí hore, na najvyšších poschodiach moci. EK je ich mocenským nástrojom, ich kladivo na čarodejnice.

Návrhy EK zašmodrchané do štôsov fráz o demokracii smerujú k čoraz tesnejšiemu obojku, a keď sa jej podarí zahnať nás do kúta a zavrieť do klietky, už nebude hroziť, že sa odtrhneme z reťaze. Stovky Slovákov vyjadrili nesúhlas s tým, aby si EU nárokovala používať peniaze daňových poplatníkov na presadzovanie zhora nariadenej jedinej a neodškriepiteľnej pravdy prostredníctvom ňou platených politických mimovládnych organizácií, ktoré by mali dohliadať na správnosť názorov šíriacich sa v médiách a po internete a vychovávať občanov tak, aby odolali takým, ktoré sa nezhodujú s tými správnymi. A o objektívnosti a pravdivosti informácií a správnosti názorov bude rozhodovať (prekvapenie!) kto iný, než centrálny mozog v EK.

Niekoľko predovšetkým nemecky či francúzsky hovoriacich jedincov vyjadrilo súhlas so zavádzaním cenzúry, blokovaním a trestaním nevhodných názorov vyjadrovaných na verejnosti. Spomíname si, koľko sa toho po tej našej vraj demokraciu nastoľujúcej “Nežnej revolúcii” popísalo o autocenzúre, ktorá bránila slobodnej tvorbe a viedla k tomu, že naša kultúra a umenie boli v dôsledku nej ochudobnené o kvalitu, ktorú by boli mohli dosiahnuť, keby bol tvorcom umožnený slobodný rozlet a neostávali by uväznení vo vlastných obavách, aby neprekročili prísne strážené hranice a nevystavili sa riziku, že si už viac ani neškrtnú? Pravda je, že sme boli potom trochu z tej disidentskej tvorby, schovávanej po šuplíkoch a v súkromných bytoch, kde sa konali filozofické dišputy a obývačkové divadelné predstavenia trochu sklamaní (viď napr. Havlove hry), žiadna diera do sveta, povedzme si úprimne, sa nekonala. Ale bolo určite obťažujúce a nepríjemné hrýzť si zakaždým do jazyka, keď od vás niekto nasilu mámil nejakú povinnú formulku, zaklínadlo na odvrátenie kritiky, čo vás na ňom svrbela. Keby tí komunisti boli mali trochu rozumu a nechali by nás, nech vykukneme spoza tých ochranných štítov a neotravovali furt s tými ich ideovopolitickými školeniami, možnože by nebolo bývalo až také ľahké zaplniť tie novembrové námestia. I keď nie každému vadila práve cenzúra a nedostatok slobody myslenia a slova. Mnohí si idealizovali ten kapitalizmus, túžili po všetkých tých veciach vo výkladoch za hrdzavejúcou Železnou oponou. A potom – ako som čítala niekde na ruskom webe o postsovietskych časoch – sa k ekonomickej a politickej moci v štáte dostali najschopnejší z najpodlejších.

Vôbec si nepamätám, či som sa zúčastnila referenda o vstupe do EU. Keby bolo o vstupe do NATO, určite idem hlasovať rezolútnym NIE! Ale toto mi vtedy asi bolo viacmenej jedno. Dobre si však pamätám, a mám ich ešte niekde založené, prvé príručky, ktoré u nás propagovali výhody vstupu do EU a zaručovali nám, že neprídeme o národno-štátnu suverenitu, o svoju kultúrnu identitu (základný prvok kultúry sú, okrem jazyka, ktorý už tiež poriadne neovládajú ani novinári, čo sa jeho používaním živia, jej hodnoty, tradície, zvyky), že EU nám garantuje prijímanie rozhodnutí čo najbližšie k občanom, a  kontrolu, či opatrenia na úrovni EÚ zodpovedajúce možnostiam daného štátu, regiónu, konkrétneho miesta (https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/glossary/principle-of-subsidiarity.html). Tak teraz neviem, či naším možnostiam zodpovedá napr. zákaz dovozu ruských energií. Alebo či sú úvahy o zrušení práva veta (jednotná zahraničná a bezpečnostná politika EU vyžaduje súhlas všetkých členských štátov s určitým rozhodnutím a každý štát môže blokovať návrhy) v národnom záujme malých štátov, pre ktoré je toto právo poistkou, že ich neprevalcujú Nemci s Francúzmi a Poliakmi.

Na základe príspevkov od západných prispievateľov k výmene názorov na ten Štít na obranu demokracie si myslím, že okrem väčšiny ľahostajných, ktorí nemajú ani tušenia, čím sa tam hore v tej EK z dlhej chvíle zabávajú, je čoraz viac duchom prítomných už aj tam. Majú, tak ako príčetnejší u nás, tiež plné zuby toho, aby tu nejakí samozvanci, a ešte podozriví z megakorupcie, rozhodovali o nás bez nás ako o nesvojprávnych.

Jeden arogantný Francúz mi trochu zdvihol hladinu adrenalínu, lebo tvrdí, že žijeme z jeho daní, pričom nebyť toho, že nás do toho ich spolku, keď im ten ich kapitalizmus narazil na limity, vlákali, možno by sme mali už najhoršie za sebou. Už by sme sa boli od toho dna odrazili. Pridávam jeho vyjadrenie, pretože krásne vystihuje to, ako sa k nám títo hrdí príslušníci bývalých európskych koloniálnych veľmocí zo zmiznutej siedmej roty stavajú.

Práve oni – aj keď si to neuvedomujú – zatĺkajú tomu údajne mierovému projektu pre spoločný prospech spolupracujúcich štátov klince do rakvy.

Veľký počet príspevkov od krajín, ktoré otvorene odmietajú základné princípy Európskej únie, predstavuje zásadný problém a sú proti tomuto štítu, čo dokazuje jeho absolútnu nevyhnutnosť. Členstvo v EÚ nie je len ekonomickou voľbou: znamená jasný záväzok rešpektovať a presadzovať spoločné hodnoty, ako je demokracia, právny štát a ochrana základných práv. Žiadna z bývalých „východných krajín“ by nebola tým, čím je dnes, bez masívnej finančnej podpory EÚ, financovanej daňovými poplatníkmi zakladajúcich členských štátov. Táto podpora nie je bezpodmienečná: predpokladá dodržiavanie záväzkov prijatých v priebehu prístupového procesu. Plne podporujem Európsky štít demokracie. Je dôležité pripomenúť, že členstvo v Európskej únii sa nezískava raz a navždy. Štáty, ktoré odmietajú rešpektovať hodnoty a záväzky EÚ, ohrozujú súdržnosť a dôveryhodnosť celého európskeho projektu. V tejto súvislosti by bolo pre tieto krajiny legitímne opustiť Úniu s výhradou obmedzení Spojeného kráľovstva, namiesto toho, aby donekonečna profitovali z jej výhod a zároveň odmietali jej základy. Európska únia je založená na jednoduchom princípe: dodržiava sa plným prijatím jej pravidiel a hodnôt. Tí, ktorí sa nechcú podriadiť, musia vyvodiť všetky dôsledky a zvážiť odchod. Prečítajte si to, prijmite a rešpektujte to, alebo to opustite. Drahí slovenskí priatelia, majte odvahu a odíďte. Dobre poznám vašu krajinu. Všade… naozaj všade som videl nápisy „vyrobené z európskych fondov“. Bolo to z mojich francúzskych daní.