naokraj

Nečítam DenníkN, z psychohygienických dôvodov. A už vôbec nie exkluzívne články pre predplatiteľov, takému plátku, horšiemu ako tá “boľševická” Pravda, ktorú nás nútili kedysi predplácať si v škole, by som nedala ani deravý groš. Ani si veľmi neklikám na odkazy, v ktorých sa vyskytujú názvy s týmto nenávistným denníkom spriaznených médií a ich propagandistov. Aj tak som si už však stihla všimnúť, že sa medzi nimi začínajú vyskytovať utečenci, imigranti, či ako ich nazvať, z Ukrajiny. Medzi nimi akási Irina Puškar. Na tú osobu a jej článok ma upozornilo video Juraja Draxlera na YT.

Nejaká Irina z Ukrajiny mdlého zjavu nemá na to, aby tu niekoho mohla uraziť. Draxler citoval jej slová, ktorými popísala výzor slovenských dôchodcov, ale stačí sa pozrieť na jej fotografiu, aby človek pochopil, že sa pritom pozerala asi sama na seba do zrkadla, aj keď teraz bude mať – podľa fotky – len asi tak do päťdesiatky, a kým si u nás zarobí na dôchodok, ešte jej to chvíľu potrvá. Taká typická ukrajinská extrémna nacionalistka, ktorá sa nám tu zaoberá vývozom ich farebnej revolúcie. Prečo neostala na Ukrajine, veď aj nejaký kurz taktickej medicíny absolvovala, mohla by ísť na front a tam pomáhať ukrajinským herojom z elitných jednotiek, ako je napríklad tá Magura, čo včas zmizla z Kurskej oblasti, aby neskončila ako tí chudáci lovení v ich mestách a dedinách, ponechaní v Kurskom kotli svojmu osudu. Aj neonacista Demjan Hanul, jeden z masových vrahov z Odesy z roku 2014, naháňal iných, aby išli umierať na frontovú líniu, a keby ho nebol zabil ten ukrajinský dezertér, zabilo by ho skôr či neskôr to prežieranie sa nielen ukrajinským borščom.

Irina sa nám nasťahovala do rodičovského domu. Najskôr sa tvárila skromne, stačila jej aj komôrka. Potom sa nám začala motať po kuchyni a postupne sme si museli zvykať, že sa nám povaľuje po obývačke. A tak to pokračovalo, kým sme sa neocitli v záhradnom domčeku…Ale aj ten časom potrebovala, lebo si z Ukrajiny doviezla vlastných, Ukrajincov!

Kľudne to môže dopadnúť takto. Vlastnú zem si zničia, a potom sa posunú – konečne – trochu viac na západ…