naokraj

Kde bolo, tam bolo, bolo jedna ríša a v nej vládla hlúpa cisárovná Uršula. Na trón ju dosadili zlé sily, lebo spĺňala na to všetky kádrové predpoklady. Bola to, ako jej predkovia patriaci ku koloniálnym mocipánom, chladne bezohľadná, egoistická,, ješitná, ctibažná, chamtivá, emocionálne narušená snobka, a presne to vyhovovalo ich cieľom. Pochádzala z rodiny štátnych úradníkov, politikov a bohatých obchodníkov. Táto sa z radov buržoázie postupne dostala medzi šľachtu (jeden z predkov – starý otec z otcovej strany bol vnukom baróna Ludwiga Knoopa, popredného priemyselníka Ruskej ríše, povýšeného do šľachtického stavu ruským cárom Alexandrom II.!). Predkovia cisárovnej sa nabaľovali nielen z koloniálneho obchodu s bavlnou v hanzovom meste Brémy, ale aj z práce čiernych otrokov na plantáži v Chartlestone v Južnej Karolíne. Uršula úspešne nadviazala na politickú kariéru otca Ernsta, ministerského predsedu Dolného Saska, a dotiahla to v nej dokonca z celej rodiny najďalej, keď sa jej podarilo zmocniť vlády nie iba v nejakej regionálnej vládičke, ale v celej európskej koloniálnej ríši. Starý otec cisárovnej síce naozaj nebol ten nacistický pohlavár pôsobiaci v Protektoráte Böhmen und Mähren, bol to psychológ a mystik, a obdivovateľ národného socialistu, dlhoročného člena NSDAP Martina Heideggera, čo ho mohlo tak trochu duchovne zbližovať s Hitlerom.;-) SS-Obergruppenführer a generál zbraní-SS a polície Carl Albrecht však nebol Uršuliným priamym predkom, ako to šíri údajne ruská propaganda. V rodokmeni matky Heidi Adele Stromeyer na genealogických stránkach sú údaje o predkoch a rodinných príslušníkoch pre zvedavú verejnosť starostlivo zneviditeľnené a okrem chvál za charitatívnu a inú bohumilú činnosť sa o nej, milé deti, nič nedočítate.

Rozprávky a mýty prázdne miesta v pamäti vypĺňajú predstavivosťou, a tak si domyslíme, že Uršula sa nie len tak náhodou považuje za nadčloveka. Je to výsledok výchovy v rodine a v spoločnosti, v ktorej vyrastala, vplyvu prostredia zbohatlíkov predierajúcich sa medzi mocenské elity, a aj génov po týchto predkoch z čias kolonializmu a dravého kapitalizmu. V časoch vládnucej NSDaP rodina šéfky Eurokomisie, ako sa eufemisticky nazýva cisárovná neokoloniálnej ríše s krycím menom Európska únia, pravdepodobne nepatrila k protihitlerovskému odboju. Uršula by, ak by jej nedajbože nejakí drzí novinári položili otázku, ako sa stavali jej blízki príbuzní k Tretej ríši, Hitlerovej ideológii a plánom na vykynoženie podľudí, Židov a Slovanov, špeciálne východných (títo takto uvoľnia zem pre nemeckých roľníkov, na ktorej bude ponechaných len pár otrokov, aby na nich pracovali), pravdepodobne v kresťansko-demokratickom duchu odpovedala, že myšlienka navoziť do kultúrne vyspelej západnej časti Európy otrokov z Afriky a z východu, aby mal kto pracovať na jej mocenskú elitu, armádu vyšších úradníkov, majiteľov korporácií a ich manažérov, nemá nič spoločné s koloniálnymi a otrokárskymi tradíciami prostredia, v ktorom bola – v kresťanskom duchu, ako inak – vychovaná. Kresťanský duch by ju mal nabádať k tomu, aby sa vyhýbala páchaniu smrteľných hriechov a dodržiavala desatoro, ale kto je tak zamilovaný do samého seba ako naša cisárovná, ten si z Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! ťažkú hlavu nerobí. Kresťanstvo a demokracia a ich hodnoty typické pre civilizačne vyspelú Európu nám nejako medzičasom zdevalvovali, zbezobsažneli. Do vycifrovaného prázdneho obalu napcháš všeličo. Aj, prepytujem, lajno.

Ale aby tá naša rozprávka mala aj nejaký dej, cisárovná Uršula na londýnskom stretnutí ochotných podporovať vojnu proti Rusku až do posledného Ukrajinca chýbať nemohla. Vojnychtiví lídri Nemecka, Dánska, Španielska, Talianska, Holandska, Nórska, Poľska, Rumunska, Fínska, Francúzska, Česka, Švédska, predseda Európskej rady Antonio Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte majú v pláne aj po skončení konfliktu dodávať Ukrajine zbrane, aby ju Uršulinými slovami “premenili na oceľového dikobraza, ktorý je pre potenciálnych útočníkov nestráviteľný“. Jej dvorný trpaslík, šašo Zelenský, ktorého chce britský premiér zmieriť s Trumpom v nádeji na pokračovanie podpory zo strany USA, nemôže dopustiť, aby Ukrajina obetovala svoje hodnoty, a tak radšej obetuje životy tých chudákov, odchytávaných na uliciach ako lovná zver. (My chránime ohrozené zvieracie druhy, dokonca aj premnožené šelmy, a na Ukrajine sa zatiaľ veselo poľuje aj na ľudí.) A jedna taká raketka Iskander v akomsi neznámom mestečku Čerkaskoje v Dnepropetrovskej oblasti dokáže priamym zásahom 168. náhradnému práporu v jednej sekunde zabiť 68 a zmrzačiť 98 Ukrajincov.

Cisárovná Uršula sa už na začiatku vojny na Ukrajine ujala vedenia protiruských sankcií a dodávok zbraní pre Kyjev a na najbližšom summite hlavných predstaviteľov štátov EU sa očakáva, že sa pod vplyvom zlých síl, spomínaných na začiatku, bude presadzovať spoločný nákup zbraní riadený z Bruselu a posilnenie jeho vplyvu v domíniách národných štátoch ÉU, z ktorých niektoré treba zdisciplinovať a prinútiť k poslušnosti. Šéf Európskej rady Charles Michel, ktorý tvrdil (keď vtáčka lapajú…), že jeho cieľom je “zjednotená Európa, ktorá berie ohľad na národnú rozmanitosť” a že bude presadzovať podstatné európske hodnoty, ako sú solidarita, sloboda a vzájomný rešpekt, teraz hovorí, že jeho hlavnou úlohou je urgentne nakúpiť a dodávať muníciu kyjevskému režimu a vyzýva európske krajiny k prípravám na vojnu s Ruskom, ktoré je údajne hrozbou pre bezpečnosť slobodnej a demokratickej (aby sme na to v konfrontácii s realitou nezabúdali) Európy.

Ja viem, táto rozprávka nemá ani len poriadny dej a chýba jej ten zvyčajný rozprávkový záver, kde nakoniec dobro zvíťazí nad zlom, a potom už všetci žijú šťastne, až kým nepomrú. Vždy som mala najradšej smutné Andersenove rozprávky, viac sa podobali skutočnému životu, alebo tie z Tisíc a jednej noci, v ktorých príbeh nikdy nekončil…

Ten náš by mohol skončiť aj víťazstvom zla nad dobrom. Tak, ako to už v skutočnom živote býva...