naokraj

Ministerstvo pod vedením krízového manažéra Druckera zo štátnych peňazí podporilo akúsi mimovládku, čo ide aj naďalej, napriek všetkým prázdnym rečiam o dvoch pohlaviach, šíriť dúhovú propagandu medzi školskou mládežou. Zrejme by sa tie tisíce eur nedali v oblasti výchovy a vzdelávania využiť na zmysluplnejšie účely! Štedré dary z peňazí, ktoré si štát berie od občanov pod zámienkou, že im bude za ne slúžiť, rozbujnenú a rozkokošenú štátnu byrokraciu nebolia. A novodobý štúrovec Blanár, aspoň podľa vizážistu, ktorý sa stará o jeho imidž, v jednom šíku spolu s najzúrivejšími vojnychtivými rusofóbmi, Českom, Poľskom, Francúzskom, Nemeckom, Kanadou a ďalšími z najoddanejších spojencov bývalej americkej vládnej garnitúry, zodpovednej za rozpútanie tohto vojnového konfliktu v Európe, vyjadril aj za Slovensko súhlas s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN, ktorá žiada odchod ruských vojsk z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. Čiže Rusi by po troch rokoch vojny, v ktorej, ako zas oni tvrdia, bránia svoju vlastnú bezpečnosť a územnú celistvosť (viď správu, ktorú si objednala americká armáda od think-tanku Rand Corporation, aby získala know how, ako poškodzovať a ničiť Rusko) mali stiahnuť chvost, urobiť čelom vzad a pekne sa vrátiť za bývalé hranice spred roku 2014? Alebo ako tomuto návrhu Ukrajiny a našich bruselských neokoloniálnych mocipánov rozumie pán minister Blanár? Aký hlboký musí byť predklon na pohodlné lízanie bruselských zadkov? Keby sa to Slovensko aspoň zdržalo! Ale nie, to by sme neboli dosť servilní (-ý), však, pánn Blanár?! O aký obchod tu ide, za koľko sa v EU predáva charakter?

Vo voľbách sme splnomocnili koaličné strany, aby nás zastupovali a vyjadrovali našu mienku – alebo si to zle vysvetľujem? Voliči si ich vybrali v dobrej viere, že budú aj naďalej, nie iba keď sa uchádzali o ich priazeň, obhajovať ich názory. A ten na vojnu na Ukrajine bol jeden z tých podstatných!

Ešteže tá rezolúcia nemá záväzný charakter. Má ale symbolický význam a vytvára dojem o globálnom odsúdení Ruska ako agresora, ktorý bez príčiny napadol susedný štát a celý svet je presvedčený, že spravodlivým riešením konfliktu bude, ak po troch rokoch bojov (ale v skutočnosti po viac ako desiatich rokoch vojny na bývalej východnej Ukrajine) Rusko kapituluje. Viem si predstaviť to vyviňovanie pána Blanára, že to hlasovanie vo VZ OSN bolo vlastne bezpredmetné, že sa rátalo dopredu s nezáväznosťou toho vyhlásenia. A že o všetkom sa aj tak rozhoduje medzi Putinom a Trumpom. Dobrá výhovorka stojí groš! Maďarsko nehovorí jedno a nekoná druhé, bolo proti! Vučič sa aspoň ospravedlnil Srbom za hlasovanie vo VZ OSN, za chybu vraj mohla únava (?). Nám, ktorí sme uverili, že naša vláda si uvedomuje príčiny vojny na Ukrajine, sa neospravedlnil nikto. Smeru sa už raz veľmi vypomstilo to sedenie medzi dvoma stoličkami a dôvera voličov, ktorí dúfali, že sa poučil, nie je nevyčerpateľná.

Bezpečnostná rada OSN, rezolúcie ktorej sú podľa medzinárodného práva záväzné, prijala napokon podľa návrhu, s ktorým prišli USA dokument „Cesta k mieru“, ktorý je neutrálny, neviní z vojny na Ukrajine Moskvu a nepožaduje, aby z nej Rusi stiahli svoje vojská. Vyzýva iba na rýchle ukončenie vzájomného konfliktu, vyjadruje smútok nad stratami na životoch a poukazuje na hlavný cieľ OSN, ktorým je udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a mierové riešenie sporov. Rusko navrhovalo, aby dokument obsahoval odkaz na „základné príčiny“ vojny. Spojené kráľovstvo a 24 štátov Európskej únie na Valnom zhromaždení chceli zase k americkému návrhu pridať označenie RF za agresora a požiadavku „spravodlivého, trvalého a komplexného mieru“, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. BR OSN napokon prijala rezolúciu v podobe, ako ju navrhli USA, aby bol aj vlk sýty, aj ovca celá. Za hlasovalo desať členov Bezpečnostnej rady vrátane Ruska, USA a Číny. Päť krajín – Veľká Británia, Francúzsko, Slovinsko, Dánsko a Grécko – sa zdržalo hlasovania. Na prijatie rezolúcie v BR OSN je potrebných aspoň deväť hlasov za a žiadne veto od stálych členov, teda USA, Ruska, Číny, Veľkej Británie a Francúzska

Smer sa aj ústami svojho predsedu onehdy vyjadril, že síce je za prijatie Ukrajiny do EU, ale až keď splní podmienky. Madam von der Leyen však pri ostatnej návšteve v Kyjeve vyhlásila, že Ukrajina, ktorá má od roku 2022 štatút kandidátskej krajiny by sa mohla stať členom Európskej únie ešte pred rokom 2030 a splietala čosi o tamojších rýchlo a úspešne pokračujúcich reformách. Viktor Orbán naopak vyhlásil, že Ukrajina žiadne kritériá pre vstup do EU neplní a pripomenul, že Maďarsko má právo veta, ktorým môže jej vstupu do EU zabrániť. Tak to budeme zvedaví, ako zas tí naši odvážni kritici politbyra v Bruseli zdôvodnia svoj súhlas s rozhodnutím nadriadených orgánov EU, keby na to prišlo skôr, než nám ten chátrajúci európsky majer (lebo páni si kaštieľ už nejako zrekonštruujú, aby im veľmi nezatekalo) spadne na hlavu.

Na návšteve Kyjeva sa pri príležitosti tretieho výročia “ruskej invázie” na Ukrajinu zišiel celý výkvet mierotvorných politických lídrov z Európy a Kanady. Európski vodcovia chcú sedieť za rokovacím stolom, kde sa budú dohadovať podmienky ukončenia vojny na Ukrajine. Trump s Putinom s nimi ani s nelegitímnym prezidentom Zelenským nepočítajú. Kanadský premiér v demisii pri návšteve Kyjeva sľúbil Ukrajine, že pri nej bude stáť, kým nevyhrá vojnu. A že jej pošle 5 miliárd dolárov zo zabaveného ruského majetku. Nevylúčil ani vyslanie kanadských vojakov na Ukrajinu na boj proti “ruskej invázii.” O vyslaní mierových síl, ktoré by strážili strategické zariadenia na Ukrajine Francúzi a Briti hovoria už dlhšie, avšak háčik je v tom, že bez účasti USA by to nezvládli. A Putin s “mierovými silami” na Ukrajine nebude súhlasiť.

Francúzsky prezident sa vybral na návštevu do Bieleho domu 24. februára (zatiaľčo jeho menej významní kolegovia z EÚ boli na návšteve u Zelenského v Kyjeve), aby v mene západnej koalície tlmočil Trumpovi názory európskych mierotvorcov na vedenie rozhovorov o ukončení vojnového konfliktu na Ukrajine a na zaistenie jej bezpečnosti. Trump ho neprišiel privítať, namiesto neho stála pred vchodom nejaká blondína. Ten pritom stihol pred Macronom nazvať kanadského premiéra Trudeaua “guvernérom”… Popredný rusofób, poľský premiér Donald Tusk, musel čakať viac ako hodinu a pol na audienciu u amerického prezidenta, aby potom dostal na rozhovor desať minút…Aj britský premiér Keir Starmer sa chystá za Trumpom, aby ho presvedčil, že k rokovaniu o mieri na Ukrajine treba pribrať okrem európskych vodcov aj Zelenského. Lenže Putin si myslí, že Európa neplánuje riešiť ukrajinský konflikt a nemá čo vypočítavému Trumpovi ponúknuť. Zelenského, ktorý si sám dekrétom zakázal rokovania s Ruskom, ako účastníka rokovaní o uzavretí mieru vylučuje. Tvrdí, že Zelenský ničí ukrajinskú armádu vydávaním absurdných rozkazov a že sa snaží predlžovať vojnu kvôli stannému právu a zabráneniu voľbám, v ktorých by prehral. A to, ako všetci tušíme, by pre neho mohlo znamenať nie iba politickú smrť. Zalužný, ktorého Zelenský odpratal do Londýna, aby sa zbavil konkurenta, má podľa Putina dvojnásobnú podporu voličov. K účasti Európy na mierových rozhovoroch Putin uzavrel, že jej lídri sú spojení so súčasným režimom na Ukrajine a sú na ňom zaangažovaní. A že si so svojimi požiadavkami môžu ostať sedieť doma.

Britský premiér Starmer, ktorý sa chystá na návštevu Bieleho domu, aby presvedčil Američanov o účasti na pokračovaní zástupnej vojny proti Rusku, vytasí možno tromf v podobe tajne kúpených kovov vzácnych zemín na Ukrajine, na ktoré si USA robia nárok, keďže chcú späť svoje miliardy investované do prehratej vojny. Avšak v skutočnosti Európa nemá čo USA ponúknuť. Podľa Putina, ktorý počíta s Trumpovou pragmatickosťou, nikto presne nevie, koľko kovov vzácnych zemín je na Ukrajine, a RF má jednu z najväčších ich zásob na svete. Rusko je otvorené spolupráci so zahraničnými partnermi aj v nových regiónoch, ponúka Putin.

Donald Trump sa už na stretnutí s Macronom zmienil, že USA sa zaujímajú o ruské „obrovské zásoby“ kovov vzácnych zemín a iných „veľmi cenných zdrojov“ a Putin zas na videokonferencii tento týždeň hovoril o ruskom pláne rozvinúť ich ťažbu a spracovanie. Rusko je pripravené v tejto oblasti spolupracovať s USA, prehlásil.

Za hlavné pre vyriešenie konfliktu s Ukrajinou pokladá Putin obnovenie dôvery medzi Ruskom a USA. Poukázal aj na to, že Američania sa v histórii (I. aj II svetová vojna) vždy po vyčkávaní pridali k zrejmým víťazom – a Trump si uvedomuje, že špeciálna vojenská operácia už dosiahla svoje ciele…

Či dosiahla, alebo nie, na to sa môžu názory rôzniť. V každom prípade, Ukrajina vojnu nevyhráva. Melie z posledného. A EU v tejto podobe s ňou. Čím dlhšie vojna potrvá, tým horšie pre Ukrajinu a Európu. A naši zástupcovia, ktorých sme volili s nádejou, že si budú stáť za slovom, sa zase správajú ako vazali, čo utekajú od jedného pána s bičíkom k druhému.