naokraj

Tak máme po sviatkoch a aj po viróze, ktorá mi ich tentoraz spestrila a môžeme opäť nabehnúť na bežný režim. Udalosti okolo nás som sledovala len po očku, ukradomky, aby som nedajbože nevyvolala nejakú hádku o politike. Aj tak mi potomstvo nazeralo každú chvíľu cez rameno, čo čítam a počúvam s tými slúchadlami, dozeralo, či mi nevymýva mozog ruská propaganda alebo domáci dezoláti, konšpirátori, náckovia, kdejaké vysierače a neviem ako všelijako ešte nadávajú tým, ktorých sa mi snažia zakazovať. A hoci som sa kontroverzným témam všemožne vyhýbala a obracala reč radšej na varenie, stalo sa, že som aj pri tej najväčšej opatrnosti zablúdila párkrát na mínové pole. Od čias kníh na indexe, zakázaných filmov, jedinej správnej svetonázorovej orientácie a pokrokovej výchovy v duchu marxizmu-leninizmu som nič podobné nezažila! Ako sa mohli naše deti vrátiť oblúkom k tomu, čoho sme sa – ako sme sa domnievali – konečne zbavili, čo sa nás snažilo kontrolovať, obmedzovať, bránilo nám slobodne myslieť, mať vlastný názor? Ako im vysvetliť nevysvetliteľné, vyvrátiť ich jednoduché závery, keď majú návody na utváranie správnych názorov zo svojich spoľahlivých zdrojov, ktoré sú podľa nich pre nás neovládajúcich angličtinu neprístupné? A okrem toho sme poznačení komunistickou propagandou a digitálne negramotní. Trochu nás ospravedlňuje, že nám vekom ubúdajú mentálne schopnosti, hlúpneme a náš lenivejúci mozog už nedokáže spracovávať nové informácie. Sama sebe sa pri svojej povahe čudujem, že sa dokážem ovládnuť a nereagovať na všetky tie nezmyselné stereotypy a predsudky, s ktorými táto progresívna generácia (a to sa niektorí bránia, že žiadni progresívci nie sú) bohorovne, ako nejakí ideologickí tajomníci, rozhoduje o tom, aké názory máme zakázané. S takou cenzúrou som sa u tých generácií pred nami, ktoré zažili niekoľko spoločenských a politických prevratov, nikdy nestretla. A ani my sme neboli žiadni Pavlíkovia Morozovia. Zaujímalo nás, ako tí pred nami vnímali všetky tie zmeny, ktoré počas života zažívali, čo si o tom mysleli. A pri triezvení zo sklamaní, ktoré po nádejných zmenách za nášho života postihli nás, som si neraz spomenula na to, ako krotili moje naivné očakávania a nadšenie. Dnes nevidím nijakú ochotu vypočuť si argumenty druhej strany, výhradní majitelia pravdy si melú svoje, nepotrebujú počuť od nás, čo si myslíme, aký máme na vec názor, oni to vedia ešte skôr, než by sme my vôbec stihli otvoriť ústa. A aj bez našej účasti sa v takej diskusii, ktorú vedú sami so sebou, s vlastnými halucináciami, dostávajú do vývrtky. Nuž, boli to náročné dni a vyžadovali si veľa sebaovládania. Ešte stihli aj ten vietnamský luxusný hotel, v ktorom Tódová zháňala telefonicky Fica. Keď som okamžite uhádla spoľahlivý zdroj tejto zaručenej informácie, nasledovala oná vývrtka. Ono sa totiž nesmie ani len zapochybovať o pravdivosti tvrdení, používaných v ideologickom boji proti ich úhlavným nepriateľom. Tam cieľ svätí prostriedky.

Už som spomínala, že som v týchto ostatných voľbách prvý raz volila Smer. Nevidela som nijakú lepšiu alternatívu, a hlavne som chcela prispieť k tomu, aby vládu, preboha, neskladali tí péesáci. Po tom, čo tu dorábal ten blázon Matovič a jeho koaliční fušeri som sa vážne obávala, aby to Slovensko dokázalo ešte prežiť! Bolo nás veľa, ktorí sme sa dokopali k volebným urnám iba pre toto. A chcem veriť, že ak budú predčasné voľby, čo sa stáva v atmosfére, ktorú tu otravuje opozícia na čele s PS pravdepodobným, vyhrá ich ten Ficov Smer s väčším prehľadom ako posledne. Lebo ak sa Slováci ani tentoraz nezobudia, už ich nezastavia!

Ako vravím, len tak po očku som sledovala dianie okolo nás. V Odese tí ukrajinskí primitívi zbúrali pamätník Vladimíra Vysockého. Deťom by som márne vysvetľovala, kto to bol, sú voči akýmkoľvek informáciám o Rusoch a Rusku, ktoré by zaváňali niečím pozitívnym, imúnne. Všetko, čo by mohlo narušiť ich predstavu o negramotných mongoloidoch s dvadsiatimi ukradnutými hodinkami na ruke a priori odmietajú.

Rusi sú tri km od Pokrovska, kde z niekdajších 80 000 obyvateľov ostalo – bez plynu, elektriny a vody – 7 200 prevažne starých ľudí. Bývalý poradca Kancelárie prezidenta Ukrajiny, ukrajinský Goebbels a obdivovateľ Elona Muska Arestovič predpokladá, že Rusi mesto čoskoro dobyjú. Tvrdí, že na frontovej línii nie je bojaschopná ani polovica vojenského personálu z 850 000, ktoré deklarovalo ministerstvo obrany; buď sú zranení, dezertovali, a ak aj ostávajú pri svojich brigádach, odmietajú bojovať, alebo nie sú súci na to, aby plnili bojové úlohy. Keď Rusi dobyjú Pokrovsk, otvorí sa im cesta do Dnepropetrovskej oblasti. Vojnoví štváči z NATO uvažujú o vyslaní “šesťciferného” počtu vojakov na Ukrajinu, ale vzhľadom na blížiace sa voľby v Nemecku vraj zatiaľ o týchto pripravovaných “bezpečnostných zárukách” pre Ukrajinu mlčia. Čaká sa na nevypočitateľného Trumpa, ktorý už má v merku aj Grónsko, Kanadu a Panamský prieplav. Putin mu tú rolu mierotvorcu na Ukrajine neverí. Medzitým akýsi Poliak Patryk Vega urobil za 14 miliónov dolárov s použitím AI film, ktorým chce analyzovať Putina a jeho motívy a predstaviť ho ako najväčšieho gangstra. Asi to bude niečo ako Žid Süss. A ani slovenská protivládna opozícia nijako nezaostáva za poľskými rusofóbmi. Bábkoherečka Dubačová už dvakrát vystúpila v roli hrdinskej bojovníčky za mier na Ukrajine, proti Putinovi a Ficovi s úryvkami z monodrámy z vlastnej autorskej dielne, v ktorej presvedčivo stvárňuje pacientku zo špecializovaného psychiatrického ústavu. Ďalší modedtátodt protestu proti Ficovi popri škole zanedbával očividne aj návštevy u logopéda. Mali ho dať do špeciálky, tam sú odborne zdatní pedagógovia, ktorí by mu boli vedeli pomôcť! Tí plagiátori pod tribúnou s tragédmi (melancholický-á Mistrík-ová vystúpil-a v roli uspávača hadov) sa pokúšali recyklovať heslá z roku 89, ale vyzerali ako účastníci nejakého cintulovského zrazu zneuznaných básnikov.

Péesáci, aby toho ešte nebolo dosť, išli grilovať Fica za návštevu v Kremli a hackerský útok na kataster na výbore pre európske záležitosti. Keďže nezabúdame na ich sľub o hľadaní polien, ktoré by mohli hádzať vláde pod nohy, je celkom pravdepodobné, že sa na tom znefunkčnení katastra podieľali. Oni sa totiž riadia heslom, že čím bude na Slovensku horšie, tým lepšie! Dúfajú, že potom dostanú ľudí do ulíc a že tí ľudia sa so svojím hnevom obrátia proti Ficovi. Lenže možno to potom budú oni, ktorých stiahnu z tých ich tribún…

Zatiaľ sa tí ľudia iba mlčky dívajú. Ale to neznamená, že sú slepí a nevidia, kto v skutočnosti škodí Slovensku a kto sa snaží udržať ho v týchto ťažkých časoch nad vodou.