naokraj

Keď teraz sledujem, ako sa pomaly otáčajú tí tiežnovinári z mienkotvorných médií a začínajú sa pripravovať na prechod do novej reality , o ktorej ešte netušia, ako bude presne vyzerať, som rada, že som nepatrila k tým vyvoleným, ktorí sa kedysi na tie atraktívne odbory a k vychyteným profesiám mali šancu dostať. O vtedy dobrú povesť a prestíž tých profesií sa zaslúžili predošlé generácie, z ktorých vzišli skutočné osobnosti, zasluhujúce si úctu a obdiv. Aj keď bol národ chudobný a po šiestich ľudových sa musel väčšinou starať o holé živobytie, nebol taký sprostý, ako nám to niektorí samozvaní intelektuáli radi podsúvajú dnes pri každej príležitosti. Ľudia si vážili tých, čo ich presahovali vedomosťami a talentom.

Kto nám to všetko v tom pre moju generáciu rozhodujúcom čase vyštudoval žurnalistiku prípadne “filozofiu” na katedre marxisticko-leninskej filozofie a vedeckého ateizmu a potom sa uplatnil ako novinár v hlavných straníckych propagandistických médiách v dobe, keď boli nároky na držanie huby a kroku obzvášť mimoriadne? Viem aj menovať, stretávala som jedného takého vychyteného na chodbách školy a internátu a dobre si ho zapamätala!

Je zábavné sledovať, ako sa dodatočne upravujú životopisy.

Bez protekcie či korupcie sa nebolo treba o štúdium na niektorých školách a odboroch ani pokúšať (až na ojedinelé prípady, keď sa podarilo omylom prekĺznuť za bariéru, a jeden taký poznám, keď si na študijnom pomýlili tlačenku s jej menovkyňou a prišli na to až po zaslaní rozhodnutí o ne/prijatí). Naša žurnalistika, zdravotníctvo, justícia ale aj školstvo (kde sa osobitne dbalo na správnu výchovu v rodine v duchu záverov XIV. zjazdu KSČ a politickú spoľahlivosť rodičov) dnes vyzerá ako vyzerá práve pre tento druh výberu adeptov na tieto povolania.. A čo mohli následne potom vychovať títo obojživelníci, k akej morálke osobným príkladom priviesť svojich nasledovníkov? Nepotizmus a vzájomné dohadzovanie si kšeftov v rámci uzavretej skupinky boli viditeľné na Slovensku aj v tej umeleckej oblasti. České filmy a inscenácie napríklad vždy udivovali množstvom detských hereckých talentov, ktoré vyberali na castingoch spomedzi deciek z ulice, kým v tých slovenských účinkovali protekčné ratolesti hercov, režisérov, príbuzných zastávajúcich nejaký rozhodujúcejší post v televízii… Čuduje sa ešte niekto, že dodnes ešte aj z údených šprotov na človeka vyskakujú tie isté ksichty? A nechceli by účinkovať aj v kampani za očkovanie proti nim samým?

Byť novinárom alebo hercom už dávno nie je nič, čo by vzbudzovalo obdiv a úctu, skôr práve naopak, už to začína byť profesia, ku ktorej sa radšej ani nehlásiť. Lekárom a právnikom ľudia ešte vždy pripisujú vyšší status, pretože majú obyčajne nielen vyššie príjmy než bežný občan, ale aj moc nad životmi tých druhých. A kto má moc, ten je obdivovaný, ale zároveň aj nenávidený. Po novinároch a hercoch im v tomto patria ďalšie popredné priečky. (Vynechala som politikov, ale to je osobitná kategória, tí sú buď svojimi prívržencami bezvýhradne milovaní a uctievaní, alebo presne naopak, ak ide o uctievačov ich opozície. Politici, ktorí sú pre fanatických prívržencov a odporcov nezaujímaví, neprekročia, alebo prekročia iba minimálne kvórum potrebné na poberanie poslaneckého platu či na flek na ministerstve.)

Koruhvičky sa nám – zatiaľ iba rozpačito – začínajú otáčať po vetre a priznávať, že tá Ukrajina asi to Rusko predsa len neporazí, ba naznačujú, že pravdepodobne príde o už Rusmi obsadené územia. Tí, čo ten vývoj dávno predpovedali, končili na kdejakých čiernych listinách a boli všemožnými spôsobmi umlčiavaní. A mnohí sa dodnes boja vysloviť celú pravdu o vojne na Ukrajine, aj keď priznajú, že to pre Ukrajincov neskončí podľa tých ich pôvodných optimistických prognóz. Ďalej pokračujú v hrubej protiruskej propagande a kamuflujú príčiny, ktoré viedli k ruskej agresii. Keď píšu o stretnutí ministra zahraničných vecí Blanára s Lavrovom, prvá a najzapamätateľnejšia informácia je, že Blanár hneď úvode označil Rusko za agresora, ktorý porušil medzinárodné právo. Dajme tomu, že Blanár musí konať tak, aby bol aj vlk sýty, aj keď to zas nie je žiaden Péter Szijjártó, ale oni by nemuseli, keby mali trochu toho, čomu sa kedysi hovorilo novinárska etika. A možno dnes už ide aj o základnú orientáciu v dejinách. Lebo takí, ako ideologická trúba Tamara Stohlová sa nemuseli učiť, keďže si všetko vygúglili, alebo to v prípade potreby prečítajú z manuálu.

Že už tí organizátori všelijakých tých farebných revolúcií a jarí nevymyslia nejaký nový scenár! Pripomína mi to tie príbehy iránskych kočovných pastierov zo Zagrosu, ktorí teraz všetci vlogujú, aby na sociálnych sieťach zarobili nejaké peniaze a všetky tie ich telenovely o bitkách medzi manželkami a ich príbuznými, niekedy aj s palicami a hádzaním kameňov, sú na jedno kopyto. Brnenia z hrncov a nádob na smeti, na tvárach masky bankových lupičov, vytrhávanie dlažobných kociek, molotovove koktaily, demolovanie všetkého naokolo, podporné skupiny zahraničných politických aktivistov, masívna mediálna kampaň v zahraničí, zapojenom do zástupnej vojny USA s Ruskom… Nový majdan v Gruzínsku má rovnaké príčiny a prebieha podľa rovnakého návodu ako ten na Ukrajine.

Mňa Gruzínci očarili ešte v školopovinnom veku, keď som videla film o Nikovi Pirosmanišvilim. Zaujal ma ich folklór, ich fantastické hrdé bojové tance, ich zmysel pre humor. Kedysi sa poriadal taký jeden Festival mieru a priateľstva (neskôr premenovaný na Medzinárodný folklórny festival, aby už neevokoval priateľstvo s Ruskom) za účasti súborov zo spriateleného zahraničia, a tam sme sa mohli na vlastné oči presvedčiť, že v tom “Rusku”, ako sme aj vtedy volali ZSSR, vôbec nie je násilne likvidovaná kultúrna identita jeho národov, ako nám to tvrdia, naopak, Gruzínci sami hľadali oporu v Ruskom impériu pred nájazdníkmi, ktorým sa bránili celé stáročia.

Malé Gruzínsko vo voľbách odmietlo ďalej stupňovať napätie vo vzťahoch s Ruskom a jeho voliči rozhodli tak ako tí naši, že to nie je v záujme ich vlasti. Gruzínska ekonomika rastie vďaka výhodám v obchode s RF a ruským turistom. Gruzínsku hrozí zatiahnutie do vojny na Ukrajine. Keď sa bývalý gruzínsky prezident a všelijaké psie kúsky stvárajúci ukrajinský gubernátor Saakasšvili v 2021. vrátil do Gruzínska s nádejou na prevrat, bol zadržaný, odsúdený a toho času sa pokúša dostať z väzenia zo zdravotných dôvodov. (Ešte si pamätáme na simulantku, bývalú sovietsku komsomolskú funkcionárku a potom “plynovú princeznú” Juliju Volodymyrivnu Tymošenkovú, zvanú Vianočka, za Janukovyča, ktorá po prepustení z basy zázračne pookriala.) Kaukazský front, keby sa prevrat podaril a Gruzínsko by bolo opäť zatiahnuté do konfliktu s Abcházskom a Južným Osetskom, by popri porážke Baššára Asada v Sýrii, kde od roku 2011, keď tam dorazila arabská jar, zúri občianska vojna, bol pre RF veľkou komplikáciou. A o to práve v Gruzínsku teraz ide, napraviť, čo sa stalo v nevydarených voľbách a namiesto Gruzínskeho sna, ktorý vraj manažuje a platí gruzínsky oligarcha žijúci vo Francúzsku, dostať k moci tých, ktorí snívajú sen o EU a NATO a sú ochotní zapojiť sa do vojny s Ruskom. A ako inak, hoci Gruzínsko nie je člen EU, na pôde EP kritizujú jeho “skorumpovanú” a “proruskú” vládu, za to, že chce politické mimovládky financované zo zahraničia označovať za “zahraničných agentov” a nepovoliť v pravoslávnom Gruzínsku sobáše homosexuálnym párom. Do vnútorných záležitostí suverénneho (?) neutrálneho štátu sa miešajú militantné zahraničné organizácie ako Atlantický most, ktorého cieľom je vraj „nekompromisná právna obrana liberálnej civilizácie, štátu, otvorených spoločností a demokracie, ale aj Európskej únie a NATO”a tiež Europa Radicale, talianski pomätenci, ako som zistila, keď som pátrala, čo sú zač. (To fakt stojí zato si preštudovať, ten taliansky ideovo-politický bordel, v ktorom sa už ani divá sviňa nevyzná. :-)). ER vyslali svojich pozorovateľov na gruzínske voľby a skonštatovali, že ich výsledky treba anulovať, keďže títo aktivisti počas svojho monitoringu zistili, že boli zmanipulované Ruskom. (Zaujímalo by ma, kto ich tým monitoringom oficiálne poveril.;-)) Aktivisti RA boli v Tbilisi na pozorovanie volieb do 29. októbra. 27. októbra protestovali pred parlamentom, kde ich zaznamenal na videu novinár z Izvestí. Ruské médiá potom písali, že do Tbilisi prišli “podeliť sa o skúsenosti” Ukrajinci z Majdanu a podnecovať provokácie spolu s nimi cudzinci zo Západu. Západné médiá to naopak vyvracajú, tvrdia, že tam žiadni Ukrajinci neboli, že za Ukrajincov boli pokladaní gruzínski turisti v oblečení na horské túry a hlúčik týchto bláznivých Talianov. Jedného z turistov v uniformách podobných vojenským s nášivkami ukrajinskej a gruzínskej vlajky vyvracači ruskej propagandy identifikovali ako gruzínskeho učiteľa občianskej náuky, ktorý nemá žiadne spojenie s ukrajinskými bojovníkmi a citovali ho: „S kamarátmi často chodíme na túry a s tým súvisí aj tento štýl oblečenia. Pre pohodlie nosím tieto šaty vždy na protestoch a podobných zhromaždeniach,“ (Celkom psina, sledovať tieto konfrontácie medzi dvoma výkladmi tých istých udalostí.)

Protesty vypukli po tom, ako premiér krajiny Irakli Kobachidze oznámil pozastavenie rozhovorov o vstupe krajiny do EU do roku 2028. Vstup do EU majú Gruzínci ako cieľ zakotvený v ústave a podľa prieskumov ho podporuje až 80% občanov (nevedia, čo činia ;-)). Mladí ľudia, medzi nimi aj školou povinní, sa na tých protestoch poriadne vybláznili a podarilo sa im uviesť do dezolátneho stavu aj časť budovy parlamentu. Polícia proti protestujúcim použila slzotvorný plyn a vodné delá. A to dodalo kritikom Gruzínska, ktoré je momentálne pod vedením Gruzínskeho sna ďalšiu muníciu…

Aj v Rumunsku sa to po prezidentských voľbách 24. novembra začalo kaziť. Prvé kolo vyhral nezávislý, podľa vlastného zaradenia “prorumunský” kandidát Calin Georgescu, ktorý organizoval svoju kampaň na TikToku, so ziskom 22,94% hlasov. Elena Lasconi, taká rumunská Čaputová, deklarujúca poslušnosť USA a spojenectvo s mierotvorcami z NATO, získala len 19,18 % hlasov. Druhé kolo volieb sa malo konať 8. decembra, ale výsledky prvého kola boli pod tlakom verejnosti na ústavný súd na základe jeho rozhodnutia anulované, keď rumunská hlava štátu odtajnila akési správy spravodajských služieb o volebných priestupkoch a ruskej “kybernetickej aktivite”. USA prostredníctvom ich diplomatickej služby samozrejme varovali Rumunov pred následkami straty správnej orientácie: „Pokrok, ktorý Rumunsko dosiahlo pri etablovaní sa v transatlantickej komunite, by nemali zvrátiť vonkajší aktéri, ktorí sa snažia zmeniť smerovanie svojej zahraničnej politiky, každá takáto zmena by vážne podkopala našu bezpečnostnú spoluprácu a obmedzenie zahraničných investícií by mohlo odradiť americké spoločnosti od ďalšej práce v Rumunsku.“

Vážne budem zvedavá, ako si verní služobníčkovia tých mienkotvorných korporátnych médií poradia s obratom nie o 360 (nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková), ale o 180°, až sa Putin dohodne s Trumpom a EU ostane tým, čím mi už pripadá byť: zhnisaným slepým črevom Euroázie.